Pomalý rozchod s pochopením a uvedomením

Autor: Andrea (Andy) Kuzma | 23.5.2013 o 10:46 | (upravené 20.1.2014 o 9:49) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  93x

Týždeň pred mojimi narodeninami sa lúčim s Richardom........ Plačeme obidvaja, veď sa ľúbime. Potom prečo??????! Prečo sa musíme lúčiť? Prečo nemôžeme ostať predsalen - aspoň chvíľu - ešte v tom krásnom vzťahu, ktorý máme? Prečo?!!!!! Čo je silnejšie, než naše rozhodnutie, naša myseľ? Kto vie viac, než my samy?  Stačí, keď napíšem: my samy? Či mám písať: vnútorný pocit? Stačí, keď Ti poviem: intuícia? Stačí len toľko? Bez vysvetlenia? Komu stačí, keď poviem: tak cítim, že musím ísť ďalej? Tebe by stačila jedna taká krátka veta na rozlúčku? Stačilo by Ti niekoľko slov, aby si porozumel/a tomu, čo sa deje v tom druhom človeku? Stačilo by Ti to???????! ................ Lebo on vedel! Jemu stačilo tých zopár slov, ktoré som vyslovila medzi tečúcimi slzami :) On ma chápal. Prečo?

 

Tak, prečo asi!

Ľúbil ma naozaj. Ako málokto ľúbi tak toho druhého. Ani ja som ho tak čisto neľúbila, ako on mňa. Alebo............... neviem. Možno aj. Ľúbili sme sa obidvaja do marca tak isto. Nie, nezmizli pocity. Také sa v živote nedeje. Pocity ostávajú. Maximálne sa pretransformujú, čo sa aj u nás udialo. Pocítila som niečo ešte silnejšie od tej lásky, ktorú som ku Richardovi mala.

Nie, nemysli si, že preto som sa s ním chcela rozísť. Nie je náš rozchod taký jednoduchý :) Aj tak najkrajší na svete :) Milujeme sa, a predsa sa rozchádzame :) Milujeme sa a predsa sa rozchádzame, pričom plačeme :) Milujeme sa, a predsa sa rozchádzame, pričom plačeme a sa smejeme zároveň. Videl si už taký dokonalý rozchod?

No, ja osobne nikdy. Najkrajší rozchod na celej planéte. A to nerozpráva moje ego. Iba sa teším, že som vôbec niečo také prekrásne mohla zažiť. Milovali sme sa a aj teraz sa ľúbime, čo už nikdy neprestane byť.

Každým dňom sa posúvam poslednú dobu. Je to také krásne, že už nadokážem ani vysloviť, akú vďačnosť v sebe mám voči všetkému, čo sa so mnou a vo mne a okolo mňa deje.... teším sa, že sa dozviedam "nové" veci skoro každý deň o sebe, o svojom vnútri. Ozaj už mám tak málo strachu v sebe, že napredujem čím ďalej, tým väčšími krokmi.
Cítim sa zvláštne po tomto víkende, no tak kľudne a slobodne, ako doteraz nikdy :)
veľmi čudné veci sa diali.......... až keby som nad tým uvažovala, si poviem, že nechápem, prečo práve tak. Radšej nerozmýšľam, lebo vysvetlenie niekedy neprichádza, iba uvedomenie si po čase........... a to sa udialo z jednej strany, z druhej ešte nie......... zvláštny pocit.........
v piatok som išla do KE, večer sme šli do Malej Prahy ku Rasťovi, ktorý otvoril vo februári tú reštiku a bola tam kapela Los Massakeros - milujem ich :) a Richard hovorí, nech zavolám Braňovi, nech príde dole, lebo ide s nami aj on............ a práve volal Richardovi....... tak nastúpil do auta, sme sa chytili za ruku, ako sme stále zvykli, keď tak sa stretneme v aute. Na KVP Richard vystúpil na zopár minút, a Braňo mi hovorí, že od utorka veľmi cíti Maťku zas a ako keby v nej videl matku svojho dieťaťa a manželku. Chápeš to? Ale najzvláštnejšie bolo, že som sa tomu tešila, ako som ho uvidela a videla, že je úplne šťastný a žiari. Aj keď mi potom povedal, že si dali pusu zas, no nič iné sa nestalo. Ja necítim žiadnu negatívnu energiu, čo sa Braňa týka, ani Maťky. Normálne som cítila, že im prajem. Ale aj to, ako keby klamal sebe.....veď nie je možné, že som to celé zle pocítila! Čo sa vo mne vtedy udialo, nemohla byť iba náhoda nejaká.............. to bolo veľmi silné na to a trvalo vkuse už potom. Nechápem, čo to bolo, keď nie ten pocit, ktorý naozaj vznikol.............. ja už nechápem nič. Keď on necíti ku mne, potom čo som cítila ja celý ten čas? Vieš, keby ten pocit nastúpil z môjho mozgu po tom, čo som nad tým uvažovala, tak nehovorím nič. Ale sa všetko udialo presne naopak: veď ako keby so mnou to úplne zatriaslo a tak ma prekvapilo uvedomenie, že nechápem, čo to bolo potom, keď nie pocit presne toho, čo sa deje a má sa udiať............
A také ešte nikdy nebolo, že sme vystúpili z auta a ako prvýkrát sme sa stretli, sme sa neobjali hneď. Nikdy!!!!!!!.......... Neobjali sme sa vôbec teraz s Braňom. A dokonca ani pri rozlúčke pri konci koncertu v reštike. On sa mi pozdravil, usmial sa, ako stále a odišiel. Neprišiel ku mne objať ma. On nevedel, čo má robiť - videla som na ňom. Prečo?????? Ja už nič nechápem. Sú dve možnosti: buď ma cítil, ale sa nechcel priznať a išiel smerom ku Maťke a sa nechal uniesť, lebo jeho mozog hovorí, že "staršiu ženu nie, keď stále som chcel mladšiu mať pri sebe". Alebo potom ma necítil ani, len ja som si nahovorila sebe ten pocit .............. lenže to je nemožné, veď čo sa v ten pondelok so mnou udialo!!!!............. Nechápem! Ale nevadí. Nech si zažije svoje, keď chce a má a nech príde na niečo vďaka Maťke............. je jedno, na čo........ nejaký záver potom urobí v sebe......... vieš, čudný pocit mám v sebe. Lebo ako keby žiadny........... prajem mu to najlepsie a nežiarlim a nehnevám sa na neho ani na nikoho iného. Iba chcem, aby sa cítil najlepšie, ako sa len dá. Zvláštne veľmi. Nechcem ho, kým on ma nechce tiež. A ako keby môj mozog vravel dačo, no v sebe cítim úplný kľud a vyrovnanosť. Nechápem, jak je možné, že som sa tak mýlila. Nemohla som sa tak veľmi zmýliť. Bolo to také jasné vtedy a celý ten čas! Veď som si to sebe nenahovorila. Ani ma nenapadlo nič podobného nikdy predtým. Bol to úplne iba a iba pocit. Tam mozog nezasahoval. Až potom, keď som ho pocítila, môj mozog začal štrajkovať chvíľu, že je to nemožné, čo cítim. Dlho ale nie. Prijal túto novú myšlienku.....akože pocit, ktorý vo mne vtedy vznikol. Potom vlastne ako to cele je? už nechápem.................
No a čo sa Richarda týka, to bolo tiež veľmi zvláštne............. v piatok ešte ako sme sedeli tam s Braňom pri stole, tak ukazoval prsteň, ktorý som mu dala ešte neikedy na kamarátstvo, ako aj on mne. A ja mu ukazujem ruku tiež, že ja ho nemám teraz na prste. Aj Braňo to videl - bol tam, ako stále, keď sa udeje niečo výnimočné so mnou hihhihi........ a aj tak sa tešil Richard, lebo vie, že na Drienku sa medzi nami nič neudialo s Braňom. Hm, neudialo?????????? Ja už vôbec neviem! Že by tie pocity boli klamné a som si len nahovorila sebe? Neexistuje!!!!!!! Ani náhodou! Toto celé, čo sa deje, mi nejde do hlavy. A vôbec nie som nešťastná, lebo ako keby som vedela, že vsetko je prechodné a pocit, ktorý som mala, nemôže byť nepravda................
V sobotu sme sa porozprávali s Richardom, že sa s ním chcem rozísť. Plakali sme a sa objali silno, lebo sme vedeli, že nech je hocijak, aj tak sa máme radi........... osudový partner je veľká sila :)
No a potom sme sa smiali strašne, čo sme zažili spolu. Išli sme na Bankov, aj keď som si myslela, že po tom všetkom pôjdem hneď domov........... sme sa bozkali a objimali, ako predtým a ešte krajšie. Lebo sme vedeli, že sme slobodní úplne teraz už a robíme si len to, čo naozaj chceme. Neskôr z tej čistinky, kde som sedela, som zašla do lesa,aby som mohla byť chvíľu sama. Tak mi bolo fajne pri tom strome............som sa uvoľnila úplne a som bola mimo celkom, ako sa mi len podarilo byť. Bolo mi fajne. Potom prišiel Richard a sme šli domov. Večer ,............uz ani neviem, kde sme boli ...........no, neviem si teraz na to spomenúť. Ale ešte potom, čo sme sa rozišli, tak krásne sme sa pomilovali, no ja som ho cítila už ako keby iba zdiaľky. Už som necítila, že som s nim. Nebola tam tá blízkosť medzi nami. On bol so mnou úplne spojený, ale ja som už nebola tam................. večer sme už spolu neboli, len sme sa objali a aj ráno........ potom som si chcela dať s ním raňajky, ale moje telo nedokázalo prijať do seba ten chlieb, ktorý som prichystala pre seba, už som pocítila to brnenie v sebe a prišlo zas............ uvedomila som si, že aj keď ma ešte niečo drži pri ňom, musím ísť ďalej. Aj v sobotu som to vedela, ale v nedeľu prišlo úplné uvedomenie a prijatie. Zas sme plakali, ale vtedy videl, že už nielen rozprávam, ale celé telo mi to vraví. Vedel, že ozaj som sa od neho odpojila. A sme šli vonku už ako kamaráti, no aj tak sme sa bozkávali a hladkali, ešte furt. No v sebe som už mala ten pocit slobody, že nepatrím ku nemu, len slobodnou vôľou som sa rozhodla tomu, čo je. Už som ho pustila celkom a aj keď mi je osudový partner a je ťažké sa s ním rozlúčiť, som ten krok v sebe spravila. Tak isto, ako nebolo vidno, že som už spolu s Braňom, v sebe som už bola. A teraz aj keď som bola fyzicky ešte s Richardom, som sa od neho odpojila úplne a krásne :) Tešila som sa, a ešte duplom tomu, že mi zrazu prišlo uvedomenie a som mohla precítiť: splatila som ten karmický dlh, ktorý som mala voči nemu. Som slobodná a môžem ísť ďalej. To som pocítila. Teším sa.
Išli sme sa prejsť okolo Jazera a Hornádu. Hodiny sme boli vonku. Po čase sme našli krásne miestečko nad vodou, nad Hornádom na jednom krivom hrubom strome. Tam sme sedeli a rozprávali a sme si užívali spolu chvíle "nové", iné, slobodné. Vedeli sme, že nedlhujeme navzájom už nič, všetko je vyriešené a vyčistené medzi nami, čo malo byť sa ťahalo z minulých životov. A sme šťastní a slobodní. Úplne. Krásny pocit to bol.
Aj napriek dvom našim rozchodom ešte aj v nedeľu som ostala v KE - išli sme ku Kikovi a Natke. Milujem byť s nimi. Takí dobrí ľudia sú, že keď je reč o nich, tak tam určite chcem ísť. Oni sú taký pár, ktorí sa milujú dušou. Celou dušou a nie rozumom. Oni sú spolu a predsa šťastní, lebo chápu život, zažili všetko možné, prešli ťažkými úskaliami života a sa konečne stretli pred asi tak dvoma rokmi a vedia, že ptria k sebe :) Kiko má syna úplne vidiaceho a otvoreného a on mu pomáha ešte viac sa otvoriť. Výnimočné dieťa. Len tak mu povie, nech zo seba dá dole nejakú entitu, ktorý je prisatý na ňom. A že prečo atď. Všetko vie......... lebo vidí, je čistý a celkom otvorený tomu inému svetu. Jednoducho výnimoční ľudia sú pre mňa............
Sme pršli domov niekedy pred 2 v noci a sme sa zas milovali a tak som dnes ráno prišla domov ku deťom, bo tašky mali u mňa doma, nie u ocka.
Prišlo uvedomenie a pustenie a prijatie a všetko možné tento víkend - všetko za radom naraz. Aj čo sa Braňa týka: tak to má byť momentálne pravdepodobne (no, ok: určite :) ), lebo som si musela uvedomiť, že existuje odpútanie sa od niekoho a nelipnutie nad nikým, iba byť sám sebou a so samu sebou a pod. Keby Braňo hneď teraz prišiel, nepocítila by som tú úplnú slobodu, ktorá sa vo mne vytvorila. Ale ho už neriešim ani............. Prijala som momentálne túto situáciu, že mám byť sama so sebou a nechcieť byť s niekým len preto, aby som nebola sama. Hlúposť. Môžem byť, aj som si myslela, že áno, ale keď človek nezažije, čo má, na vlastnej koži, len myslieť si môže a dúfať. No takto to teda určite viem :)
A či sa otočí ku mne Braňo alebo nie, normálne neriešim. Už mi stačilo. Niekedy si kladiem sebe otázku: načo ziť, keď sa trápime iba. Ale v tom istom čase suž aj odpoveď mám: veď sa netrápim, keď si užívam všetko, či sa deje, a potom zas sa druhá strana ozve: keď si užívam, by som mala byť úplne spokojná so všetkým, čo sa deje. A to by bolo v tom prípade, keby som žila s tým človekom, s ktorým by sme sa mali radi............ atď...............viem, že sú to hlúposti, predsa sú ešte vo mne niekedy, keď sa mi chvíľu nechce byť v prítomnosti.
Aj teraz som hovorila Richardovi, že ok, idem ku nemu vo štvrtok, lebo bubon mi jeho kamarát našpanuje vo štvrtok večer, a v piatok ráno ideme pre letné gumy - treba už pehodiť na disky, aby zimné som už mohla vymeniť a odložiť. A to musím v pracovný deň spraviť. No a sa ma pýta, kvôli nemu či idem alebo aby bolo všetko vyriešené, čo chcem. Hm, hovorím mu, veď to................. keby som išla iba kvôli veciam mimo nás čo sa týka, tak by som to riešila sama. Čiže ma tam niečo ťahá predsa ešte, ale s tým, že už si sme vedomí toho, v čom je rozdiel medzi časmi, keď sme mali akože vzťah medzi sebou taký-nejaký a terajškom. A hovorím mu, ýe ja som už otvorená a som podala objednávku pred mesiacom na chlapa, ktorého chcem mať vedľa seba. A on, ýe potom aj on ide na badoo, veď tam našiel svoje šťastie (tam ma našiel vtedy Richard). Hm, ok, nech ide, ale ja nikoho nehľadám už. Lebo viem, ýe vtedy, keď má prísť ku mne, aj príde - bez hľadania.
Ale vôbec na Braňa sa nespýtal, čo sa deje medzi nami odvtedy, čo som mu povedala, ako som ho pocítila. Nespýta sa ma na nič, čo sa neho týka, lebo si myslí, že keby medzi nami malo byť dačo, tak by sa to udialo na Drienku. On nevie o tom objatí. Ani o ničom vôbec.............. len si myslí, že čo vidí, to mu stači na to, aby si bol úplne istý v sebe, že sa nič nestalo medzi nami.......hlavne sme nemali spolu sex............... vidiš, no..............

Tesim sa, ze som šťastná stále a sa pozerám na veci z nadhľadu a pozorujem a prežívam tak, ako Savčo hovoril aj cítim, že to nijak ináč nemôže fungovat........ Všetko je také krásne............. úplne všetko funguje dokonale tu na Zemičke....... a všade-všade-všade v celom vesmíre :)
som šťastná a sa teším :)

pa

pusa


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?