reklama

Najväčší "šok" v mojom živote :)

....že vraj náhody neexistujú........ ok (okharmony), nazvyme to ináč: vyššie sily........... ale niečo predsa JE!!!!! Fúuuuuuu, tento dnešný deň! Aj teraz sa mi trasú ešte ruky a telo z prekvapenia! Je to možné??? Poznám človeka vyše roka. Stretávam sa s ním hocikedy, keď ma napadne. Dokonca aj s priateľom chodíme ku nemu alebo s ním von často. Aj ho navštívim, keď tak cítim. Prichádzajú rôzne znamenia, ktoré si nevšímam. A mi dodnes nedošlo, čo sa to vlastne medzi nami deje........... zrazu sa oslobodím, nelipnem už ďalej na osudovom partnerovi, nechám ho ísť svojim smerom, a..............

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

............kúsok toho puzzle, ktorý si máme poskladať vo svojom živote každý, zapadne do seba tak náhle, že sa neviem z toho ani spamätať! To je sila! Veď ho poznám veľmi dobre! Som nikdy nič od neho neočakávala! Ani som nepomyslela na zblíženie sa nikdy! Nikdy!!!! Ale doslova nikdy!!!! Zo začiatku - viem - Richard aj žiarlil na neho. Poslednú dobu si začal uvedomovať, že ja od Braňa nechcem naozaj nič a nikdy som ani nechcela. Stále mi bol "iba" ten najlepší kamarát - okrem Richarda. Nikdy ma nenapadlo nejak sa ku nemu priblížiť. Koľko, ale koľko príležitostí som mala! Koľkokrát sme sa už stretli! Koľko sme si mailov a chatov napísali! Vieš, aké množstvo to bolo? Síce nie dlhé. Dlhé maily som písala iba ja. Stále ja som mala nejaké problémy a on stál pri mne každú chvíľu. Odpovedal krátko, ale výstižne. Nikdy sa nemiešaval do nášho vzťahu s Richardom. Nikdy som neverila Žani, čo ona od prvej chvíle cítila: "má ťa rád". (Mimochodom: cez priateľa som Braňa spoznala, keďže sú dobrí kamaráti dodnes a viem, že aj ostanú navždy :)) Ona vedela, že niečo ku mne cíti, no ja som nad tým vôbec nikdy nerozmýšľala, nepozastavila sa a ani neviem, či to naozaj je tak. Že by predsa som sa mu stále páčila? Že by predsa na mňa čakal celú tú dobu, čo sa poznáme? A ja na neho? Je to možné, že mi nikdy nič nieže nepovedal, ale ani nenaznačil? Koľko, ale koľko veľa možností mal na to! Ale on bral ohľad na moje terajšie pocity ku Richardovi. On sa len stále krásne pousmial, keď ma uvidel, ale nikdy nijak mi nenaznačil, že by niečo ku mne cítil. To je sila!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ďakujem Richardovi, že sa nikdy na nikoho iného, než je, nehral. V tú noc, keď sme sa tak vášnivo milovali, on pocítil strach, ktorí v ňom stále bol, len sa tomu nepriznal dodnes: miluje ma, ale nemôže ma pustiť bližšie ku sebe - čo, ak ma stratí a ho to bude strašne bolieť?.... Spadol späť o krok, ba aj viac, lenže ja som ho už nechcela nasledovať. Minulý týždeň sa dala bodka na i v tú noc, keď som pocítila, ako veľmi sa bojí seba, že si nepripustí sebe milovať ma aj ďalej a aby tá láska medzi nami silnela a rástla ďalej, ako doteraz.

Iba cítiť som ho chcela, on mi to ale nijak nedovolil. Neuvedomil si to, no vo mne nastal obrovský zlom. Tento víkend som nešla do Košíc za ním. Cítila som, že potrebujeme chvíľu času, aby sa vzťah medzi nami buď potvrdil alebo nás od seba rozdelil. Energiám som nechala voľný priebeh - pôsobiť na nás: ak si uvedomí, čo zažíva pri mne, zmení sa a pôjde ďalej. V opačnom prípade vykročím iným smerom ja. Nenapadlo ma ale, že ja si mám niečo práveže uvedomiť. OK, aj on, každý máme na čom pracovať...... hm, som si bola predsa presvedčená, že iba on má problémy, ja som vyriešená......................

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No skôr, než som dostala odpoveď na moju otázku, sa vo mne včera ozvalo niečo, čo som pochopila až dnes vďaka jednému rozhovoru na youtube-e od Zdenky Blechovej o osudových a partnerských vzťahoch (http://www.youtube.com/watch?v=wTkRGh8Oy44). Zmena sa vo mne udiala nasledovne: včera (nedeľa) mi prišla myšlienka, že by som zavolala Braňovi, môjmu "bračekovi", že by prišiel trošku ku mne sa porozprávať, ako už veľakrát cez ten viac, než rok, čo sa poznáme. Síce on sám ešte u mňa nikdy nebol, iba keď aj Richard bol so mnou, no v Košiciach sme sa už stretli nesmierne veľakrát aj iba my dvaja či u Richarda, či u neho, alebo na prechádzke v lese atď. Hovorím si: prečo nie? veď čo je na tom, keby prišiel a by sme si sadli v obývačke na gauč a sa porozprávali, ako sme zvykli. Ešte stále mi nedošlo, prečo by som chcela byť s ním a nie s Richardom. To až dnes, v pondelok som si uvedomila, ako rýchlo sa udejú v dnešnej dobe už veci, po ktorých túžime či vedome alebo nevedome. Veď včera som s ním chcela tráviť čas, a dnes cez Zdenku a kamarátku mi prišla odpoveď: už neklam ďalej sebe a sa konečne priznaj, ako veľmi máš Braňa rada!.................... Hm?!!!!!!!!!!!!!! Akože čo to kecáš bludy?????? Ja Braňa mať rada ináč, než najlepšieho kamaráta (Richarda nepočítam, lebo on je môj osudový partner hihihi).... NEEXISTUJE!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nedokázala som si túto možnosť ani pripustiť sebe. Nikdy som o ňom nijak ináč ako o kamarátovi, nerozmýšľala. Nikdy! Ani raz! Až teraz mi dochádzajú súvislosti, koľko, ale koľko znamení ku mne už týkajúcich sa jeho prišlo, a ja som ich všetky v tom momente za seba zahodila. Fúúúú, aké nespočetné množstvo znamení! A ja som si ich nikdy nevšímala. Dnes skladám v sebe obrazy do kopy, ktoré som zažila a som ich nezbadala. Normálne sa trasiem celá, ako je možné, že som ich stále od seba odstrčila a neprehodnotila, čo znamenajú. Odkedy som Braňa spoznala, chodia ku mne odkazy a ja som ich stále ignorovala. Ja, ktorá každý moment analyzujem, prečo sa deje. A čo bolo s ním spoločné, som si nechcela vôbec všimnúť. Túžila som s mojim osudovým partnerom zažiť dobrodružstvá, ktorých bolo nespočet. A Braňo sa mohol len dívať, čo to stváram za hlúposti. No nikdy mi o tom nehovoril, ani nenaznačil, že by som sa už mohla prebrať z toho sna, ktorý som si okolo seba vytvorila. On len trpezlivo čakal. Ako je možné, že mi to doteraz nedošlo?!!!! Veď on ma mal stále rád.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď si takto teraz po dnešnom šoku spomínam na naše znamenia........... pri objímaní sa som ho už koľkokrát chcela pohladkať a som to nespravila, lebo som "nemohla" - predsa som si povedala, že to nič neznamená a som na to v tom momente aj zabudla............. raz, ako som sa po objatí ho pozrela do jeho usmievavých očí, skoro som mu automaticky pusu dala - ledva som sa pristihla v poslednej chvíli, jujjjj............... na jednom kurze, kde sa objavil, ako blesk z jasného neba pred mojimi očami, čo som nečakala............... tam som mu povedala dokonca aj to, že ku nemu necítim takú lásku, ani nič podobného, čo ku Richardovi, iba nesmiernu vďačnosť a bezpodmienečnosť - nikdy nezabudnem na jeho výraz tváre, no ani vtedy mi nedošlo, že bol sklamaný, hoci som nevedome vyslovila tú ešte vyššiu podstatu, ktorú ku nemu cítim: bezpodmienečnú lásku, len som si ani to vtedy neuvedomila, a aj na jeho sklamanie som hneď zabudla............. on mi bol v pohotovosti v každej mojej "ťažkej" situácii - úplne stále a všade, v každom mojom krízovom dianí, nech to bolo hocikedy a hocikde............. pomohol mi miliónkrát už, a mne nikdy dodnes nedošlo, čo všetky tie znamenia vravia.............

Stále maj oči otovrené :) Nezabudni sa pozorovať ani na sekundu. A prežívaj každú jednu chvíľu úprimne. Lebo aj keď som tak žila furt, pri Braňovi ako keby som sa nezabudla kontrolovať - alebo možno práve naopak: tam som sa kontrolovala najviac, keďže som ho nevedome od seba odstrkávala. On nemohol nič robiť, len čakať, kedy sa vo mne všetko vyjasní, a či vôbec ešte v tomto živote........... Prepáč mi, Braňo, ale ja som fakt nevedela, že ťa ľúbim viac, než obyčajne sa ľudia majú radi. Aj teraz mi buší srdce - nechápem, ako sa tak zrazu mohlo všetko udiať bez toho, že by Richard či ty bol pri mne. Uvedomila som si, čo sa ten celý rok ............ sa na mňa pozeráš, kedy mi to dôjde?!!!!! Viac, než rok čakáš na moje uvedomenie?????? Ako si to dokázal vôbec? Kde si bral v sebe takú silu? Koľkokrát sme sa aj o tom bavili v chatoch, čo cítiš a ku komu! Jak si to mohol predo mnou utajiť???? Ako som len ja na to dodnes neprišla???? Rok a zopár mesiacov?.......... ja ani neviem, odkedy sa poznáme......... stovky-tisícky rokov, ok :)

Všetko som ti vyrozprávala o sebe! Úplne, ale doslova úplne všetko! Vieš o mne a o mojej duši viac, než hocikto na svete. Som si myslela, že Richard je ten človek, ktorého ľúbim. Áno, aj. Ale ty si ten, ktorého mám najradšej - len tak, bezpodmienečne. Z ozajstnej lásky. Prepáč mi, Richard, nevedela som to ešte včera. Až dnes. Ľúbim ťa, no podstata je niekde inde................ ďakujem ti, že máš takého skvelého kamaráta. ďakujem ti, že už mi veríš. ďakujem ti, že sa na mna nehneváš, lebo veľmi dobre vieš, že som bola ku tebe stále úprimná. Vôbec som to netušila! Ako som aj mohla, keď ma tak veľmi zarazilo, čo som dnes pocítila ku Braňovi?

Hm, neuveriteľné! Nikdy by ma nenapadlo, že ja............ také niečo...........v tomto alebo hociktorom inom živote.........zažijem! jajjj, ti poviem, že mi nie je všetko jedno. Celé telo sa mi trasie zvnútra. Úplne celé do hĺbky mojej duše. Prišlo uvedomenie a odpovede na moje nezodpovedané otázky: prečo som sa nemohla otvoriť nikdy celkom Richardovi, napriek všetkej mojej aj jeho snahe?............. hm, no, nedokázala som sa, keď v pozadí stál stále Braňo! A ja som ešte jeho "obviňovala", že má v hlave inú. Možno, aj. Ale ozajstný dôvod som bola JA. Keby som to vedela skôr............. Ako som sa mohla celkom otvoriť, keď v podvedomí som mala iného chlapa????? Richard ma cítil dobre. On vravieval, že asi mám dakoho. A ja som bola presvedčená, že nie. Žiarlil skoro celých dva a pol roka, čo sme spolu (boli?). A som ho prosila, aby s tým už prestal, lebo existuje len on v mojom srdci a nikto iný. Ako som len nemohla vedieť a vidieť, že je tam Braňo?!!!!!!!! Ako som sa tak veľmi mohla zmýliť a nevidieť?!!! Prečo som si nechcela nikdy pripustiť, že ho mám rada?!!!!!

Oslobodila som sa tento víkend a ako skoro prišla odpoveď! Vesmír je múdry, len ho málo počúvame, keďže v sebe taký nepokoj máme. Toľko myšlienok, že nám neostane miesto na kľud a čistotu. Nechceme si ani pripustiť, že môže existovať niečo hlbšie, než naše výmysly! Hamba! Ale čo už? Takí sme.

......... on ma vyčkal bez slov.......... ďakujem, Braňo. A ďakujem, Richard, že ma chápeš. Tak to malo byť - už sme to poslednú dobu veľmi cítili. Prišiel ten správny moment na rozlúčku, ale my veľmi dobre vieme, že sa navzájom nikdy nestratíme............. veď nakoniec aj "pečiatku" máme: prsteň točiaci sa stále dookola a dookola.............. ďakujem :)

Andrea (Andy) Kuzma

Andrea (Andy) Kuzma

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Je fajn na tomto krásnom svete plnom dobrodružstva a "nebezpečí" :) Milujem prírodu, a pri práci v Rakúsku rieka tečúca divoko z tamojších hôr mi bola záchranou, ako vydržať ďaleko od detí, od priateľa, od každého, koho mám rada, dlhé týždne len a len kvôli peniazom, aby sme tu na našom prekrásnom Slovensku mohli žiťa byť spolu vôbec :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéLáska?www.okharmony.euUvedomenie...

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu